Kráľovská hra, ako šachu hovoria, je pre mnohých tvrdý oriešok. A cínový šach je navyše ešte aj poriadne ťažký. Doslova.
Cínových vojačikov a podobné suveníry pozná určite väčšina z nás. Poznal ich aj JURAJ PAGÁČ (52) z Banskej Bystrice. Iskra medzi ním a cínom však preskočila až v okamihu, keď mu manželka pred siedmimi rokmi kúpila v Grécku šach s cínovými figúrkami
Najprv betónové sochy
„Veľmi sa mi páčil. A keďže som kedysi odlieval betónové sochy, povedal som si, že figúrky z cínu sú proti tomu maličkosť,“ smeje sa. Kamarát mu spravil ich prototypy z dreva, on pomocou nich vyrobil formy, do ktorých nalial roztavený cín, a šach bol na svete. Z ojedinelého pokusu sa napokon stal koníček. „Kvôli historickým figúrkam som dokonca začal čítať odborné knihy. Hľadal som v nich námety. Napríklad som našiel fotografiu šachu, ktorý pochádzal z konca sedemnásteho storočia, a podľa nej som dal dohromady celú súpravu. Mám známeho sochára, ktorý mi spravil kópie,“ vysvetľuje. V „civile“ má Juraj kamenársku firmu, preto vlastne boli na začiatku betónové sochy. K šachu má však vzťah, v minulosti ho hrával súťažne.
Dielňa v kuchyni
„Pôrodnica“ cínových figúrok napokon postupne vznikla v rodičovskej garáži. Netreba veľa – jedna propán-butánová bomba s horákom, hrnček, kliešte a trocha cínu. A, samozrejme, forma zo špeciálnej hmoty, ktorá sa neroztopí, keď sa do nej naleje roztavený kov. „Materiál je pomerne drahý – jedna forma vyjde na dva a pol tisíca korún. Väčšinou sa skladá z dvoch dielov, ale pri odlievaní niektorých zložitejších kusov treba až päť častí,“ pokračuje Juraj a so smiechom spomína, ako spočiatku odlieval aj v kuchyni, keď manželka nebola doma. „Cín tavil v plechovom hrnčeku, ktorý bežne používame. Prišla som mu na to, keď som zistila, že prehĺtam niečo, čo by som asi nemala,“ smeje sa Elena Pagáčová.
Polkilové figúrky
Odliatok po vychladnutí Juraj zabrúsi. Povrchová úprava môže byť rôzna. „Buď nechám prirodzené sfarbenie, alebo ho upravím chemikáliami – kyselinami. Niektoré súpravy dávam pokovovať a potom sa patinujú,“ hovorí. Jednotlivé postavičky sú detailne prepracované. Vidieť záhyby na odeve, gombíky, výraz tváre, prsty...
- Jeho cínové šachy majú rozmanitú tematiku. Slovenský s Jánošíkmi, vinohradnícky, križiacky, šašovský... Politikov vraj neskúšal, lebo sa stále menia. Najväčšie figúrky Habsburgovcov vážia okolo pol kila, najmenší z križiakov iba pár gramov. Kompletný súbor Habsburgovcov váži takmer jedenásť kíl. Na cestovanie sa teda síce veľmi nehodí, ale má obrovskú výhodu. Prievan ho neodfúkne a hrať môžete aj pod vodou. Šachovnice sú takisto rôzne. Drevené, dyhované, kamenné, keramické, sklené... Malý problém má s balením. Vraví, že najviac by sa mu páčili drevené škatuľky, do ktorých by sa šachovnica poskladala. V podstate by potreboval ‚parťáka‘, ktorý by ich vyrábal.
„Ľudia majú o takéto šachy záujem, chcú ich najmä na výročia, dokonca ich už kupovali aj ako svadobný dar,“ dodáva. Smeje sa, že každý šach osobne vyskúša, či sa s ním dá hrať. Jeho najobľúbenejšou figúrkou je sediaci kráľ a jazdec na koni. Manželka má pre jeho cínový koníček pochopenie, samozrejme, pokiaľ „nevarí“ šachy v kuchyni. Občas si potom spolu zahrajú. „Oveľa radšej sa však na šach pozerám a je mi trochu ľúto, že ho neviem hrať až tak dobre,“ prezrádza Elena Pagáčová.
Originál Článok o Nás - http://zivot.azet.sk/clanok/3548/tazky-sach.html